Na prvého kandidáta môjho vysnívaného princa som natrafila cez televíznu obrazovku. Bol spevákom jednej, vtedy veľmi populárnej, českej boybandovky. Poviem vám, to bola láska! Po celej mojej izbe viseli jeho plagáty na ktoré som túžobne hľadela vždy keď sa dalo. Môj prvý raňajší pohľad patril len jemu a keď som si líhala do postele, zaspávala som s hrejivým pocitom pri srdci, že nad mojou hlavou (na stene) sa na mňa díva môj milovaný. Vždy som si predstavovala náš deň D, ten okamih, keď sa konečne uvidíme tvárou v tvár a naše srdcia zaplaví láska. Mala som už preňho pripravený aj list, no asi som dostala rozum a našťastie som mu ho neposlala. Po veľkom citovom vzplanutí, ako to už býva, aj moja láska k nemu začala chladnúť. Keďže mi nikdy nezazvonil pri dverách s kyticou ruží a pozvánkou na kávu ako som vždy snívala zistila som, že to asi nemá zmysel, a tak som sa tej krásnej myšlienky spoločnej budúcnosti s obrovským smútkom vzdala.
Moja nepoučiteľná hlava..a zase som začala hľadať v kalných vodách showbiznisu, no pozor! Tentoraz som si to namierila rovno za veľkú mláku! A znovu ma zasiahol amorov šíp. Znovu boybandovka. Znovu ON! A znovu blonďák s modrými očami. Bol krásny. So spolužiačkami v škole sme o ňom prebásnili celé hodiny a počas prestávok sme si vymieňali jeho obrázky. Plagáty toho predošlého neschopáka, ktorý si nedal ani toľko námahy aby mi aspoň zavolal som vymenila za tohto, oveľa lepšieho! Kúpila som si o nich aj knižku, aby som sa o ňom dozvedela viac. Najviac času som strávila pri kapitole „Dievčatá“, musela som predsa zistiť, či mu budem vyhovovať. Páčia sa mu štíhle, dlhovlásky s dobre vyvinutými vnadami. Posledný bod síce nespĺňam, ale prvé dva áno. Ježiš, mám šancu! Poučená predošlou nepríjemnou skúsenosťou som sa radšej nepúšťala do písania žiadneho listu, asi ma odradila jazyková bariéra, no vo vzťahu s ním by mi určite nevadila. Veď by sme sa mali radi a určite by sme sa nejako dohovorili. Nakoniec však aj táto moja nádejná láska stroskotala. Už ani neviem na čom..asi sa mi prestalo páčiť, že sa na mňa z obrázkov pozerá stále rovnakým pohľadom a hádže vždy tie isté úsmevy. A to najpodstatnejšie, našiel si babu. No a keďže mám do Ameriky ďaleko...
Môj posledný miláčik mal okolo tridsiatky a pretekal vo Formule 1. K telke ma najprv priklincoval brat, potom už skôr jeho pretekárska helma, jazdecké umenie a hlavne pekná tvárička. Nevadí, že je ženatý a čaká bábätko, kvôli mne sa určite rozvedie. Bol to osud. Moja životná láska, budúci manžel, otec mojich detí... Každú druhú nedeľu som s nedočkavosťou sedela v obývačke pred telkou, oblečená v jeho drese a držala mu palce. Jeden náš známy mi oznámil najlepšiu správu na svete, príde na Slovensko! Nie..ja tomu nemôžem uveriť! Začala som sa učiť jeho rodný jazyk aby som kvôli jeho neznalosti nedopadla tak ako s mojím ex. Základné slovné spojenie „ľúbim ťa“ sa mi učilo najľahšie. Neviem prečo.. Stalo sa však niečo, s čím som vo svojich plánoch určite nerátala. Neprišiel :( Zlomil mi srdce. A tak som verila. Neostalo mi nič iné ako sa s ním ísť rozlúčiť na VC Maďarska, kde som mu aspoň takto mohla zakývať, aj keď on ma asi nevidel.
Ach, preskákala som toho veľa. Moja dospievajúca dušička si toho vytrpela až - až. S tými chlapmi je to fakt ťažké. No realita je trošku o inom :)