Registrujem to len asi posledné dva roky. Nejak mi to menej páli. Kým niečo dostanem do tej mojej hlavičky, chce to veru mnoho sebazaprenia a driny, nakoniec sa to však väčšinou našťastie podarí (asi to so mnou nebude až také zlé =) a moja námaha nevyjde na zmar. Bez môjho mobilného debilníčka to ale na dlhodobú trvácnosť nevidím. Úprimne vďačím vynálezcovi tejto úžasnej vecičky. Neviem ako by bez nej dopadlo mnoho dôležitých záležitostí môjho života..
,, Prosím ťa, pošleš mi pondelkovú prednášku zo socky?“
Ja: jasné, hodím si pripomienku.
... moja zvyčajná odpoveď po prosbe kamarátov. Moja ruka hneď siahne po pripomienkovači v mobile, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou môjho (hlavne študentského) života. Koľko nesplnených prianí, nevyriešených otázok, nezhltnutých antibiotík by som už mala za sebou.. Niekto by si možno pomyslel, že to robím naschvál, ale ja za to vážne nemôžem. S mojou polovičkou sa na tom už len smejeme: ,,Vyfučalo?“ - ,,Vyfučalo“. Chudák. V poslednej dobe mu tiež nejako nedochádza, snáď to nebude mojím zapríčinením..?!
Na výčitky rodičov, že prečo nikdy neumyjem riad, nepovysávam, nepoupratujem keď ma o to poprosia som si zvykla..no tu nemôžem hovoriť o klasickom zabúdaní, pretože záležitosti ako upratovanie nestihnem poriadne ani spracovať a už ich zahadzujem tak rýchlo, že v priebehu pár sekúnd sú mimo môjho pamäťového poľa pôsobnosti.
Pred maturitou som dostala tabletky ,,Memo Plus“ vraj vyskúšaj, zatiaľ zabrali každému, musia aj mne. Márna snaha. Naštartovať ten zložitý pamäťový (u mňa zjavne málo fungujúci =) proces nie je žiadna malina a nepodarí sa to len tak hocičomu.
Na prednáške zo psychológie venovanej pamäti som sa však dozvedela princípy fungovania tohto zložitého mechanizmu a vtedy mi spadol obrovský kameň zo srdca.
Žiadna skleróza! Som zdravá a normálna! =)
